Obdobie sviatkov na Slovensku

Väčšina sviatkov na Slovensku je nemenných, no občas sa nejaký ten pridá alebo sa zmení jeho názov. To sa stalo aj tento rok, keď sme po prvý krát slávili veľkonočné obdobie sviatkov pod inými názvami. Preto sme pre vás spracovali prehľadný súhrn všetkých štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Zároveň sa dozviete trošku z histórie a pôvod ich vzniku. V článku nechýbajú ani obľúbené tradície a zvyky.

Nový rok – 1. januára

Nový rok sa na Slovensku oslavuje 1. januára. Nebolo tomu stále tak. Tento dátum zaviedli už v antickom Ríme. Pápežská stolica ho však oficiálne stanovila na prvý január až v roku 1622, po čom ho prijala väčšina katolíckych krajín. Ostatné krajiny ho oslavovali 25. marca, na sviatok Zvestovania Pána. Náš a zároveň po svete najrozšírenejší kalendár sa riadi podľa doby obehu Zeme okolo Slnka. V minulosti ľudia vychádzali zo sledovania fáz Mesiaca, čiže sa riadili tzv. Lunárnym kalendárom. Ten je na rozdiel od slnečného kratší o 11 dní.

Nový rok po svete

Oslava Nového roka nie je po svete jednotná. Ortodoxný (pravoslávny) kresťania, ktorých je dosť aj u nás na Slovenku, vítajú Nový rok 14.1. Ľudia v Číne sa riadia lunárnym kalendárom, takže je pre nich Nový rok vždy v iný dátum. Hinduisti zase oslavujú v období žatvy v čase od marca do apríla. V Thajskuj sa tento deň nazýva Songkran a vychádza na obdobie začiatku jari. Židia zase svoj Roš Hašana (Nový rok) slávia väčšinou na skorú jeseň, riadia sa totiž hebrejským kalendárom.

Zvyky a tradície na Nový rok

• Na Nový rok by ste mali jesť šošovicu a bravčovinu, ktoré sú symbolom hojnosti.
• Šošovica alebo mak, sa dáva pod tanier, aby ste mali v roku veľa peňazí.
• Na Nový rok by ste nemali mať v domácnosti nič požičané, inak by vám to mohlo celý rok chýbať.
• V tento deň by ste nemali prať, vešať prádlo a ani zametať, mohlo by to priniesť smolu či nešťastie.
• A nakoniec staré známe „Ako na Nový rok, tak po celý rok“. Mali by ste prežiť tento deň tak, ako chcete prežiť celý rok.

Deň vzniku Slovenskej republiky – 1. januára (štátny sviatok)

Prvý január nie je len Novým rokom, ale taktiež štátnym sviatkom, od ktorého sa začala písať história samostatnej Slovenskej republiky. Od 1.1.1993 sa Slovensko a Česko po takmer 75tich rokoch rozdelili.

Za rozdelenie Československa mohli menšie, ale aj väčšie politické a ideologické spory. Začiatok nezrovnalostí prišiel už v roku 1990. Vtedy československý prezident Václav Havel navrhol zmenu názvu štátu na Československú republiku z pôvodnej Československej socialistickej republiky. Toto rozhodnutie sa u slovenských politikoch nestretlo s pochopením, no nakoniec sa názov aj tak zmenil. Avšak nie tak, ako to pôvodne Havel zamýšľal. 20 apríla 1990 schválil parlament nový názov – Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Ďalším sporom bolo rozdelenie kompetencií medzi federálne a národné orgány. Slováci sa prikláňali ku národným orgánom, zatiaľ čo Česi ku federácií. Najvýraznejším dôvodom pre rozpad spoločného štátu sa však stali voľby v roku 1992. V Čechách vyhrala Občianska demokratická strana (predseda Václav Klaus) a na Slovensku zase Hnutie za demokratické Slovensko (predseda Vladimír Mečiar). Ich odlišné názory na budúcnosť štátu viedli k prijatiu ústavného zákona o zániku Československej federácie dňa 25. novembra 1992.

Zjavenie Pána – Traja králi – 6. januára (deň pracovného pokoja)

Deň pracovného pokoja známi, ako Zjavenie Pána alebo Traja králi pripadá každý rok na 6. január. Ako už jeho názov napovedá, ide o deň kedy sa zjavil Boh, prostredníctvom hviezdy. Tá priviedla 3 významných mudrcov na miesto, kde sa narodil Boží syn. Mudrci, nazývaný aj ako traja králi, priniesli dieťatku dary, a to zlato, kadidlo a myrhu. Títo astronómovia sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár.

Podľa tradície sa v tento deň posväcuje voda, soľ a krieda. Taktiež kňazi navštevujú príbytky veriacich, ktoré posväcujú. Nad dverami sa kriedou píše 20-C+M+B-22, čo znamená – Kristus nech žehná tento dom.

Veľkonočné sviatky

Veľká noc je najvýznamnejším a zároveň najstarším sviatkom pre kresťanov. Počas tohto obdobia si veriaci pripomínajú umučenie, smrť a následné vzkriesenie Ježiša Krista, božieho syna. Obdobie veľkej noci vychádza každý rok na iný dátum, pretože sa riadi podľa jarnej rovnodennosti. Začiatok sa udáva na nedeľu po prvom splne Mesiaca od dňa jarnej rovnodennosti (21.3.).

Spôsob určovania dní pripadajúcich na veľkonočné sviatky stanovil už veľmi dávno (rok 325) cirkevný koncil v Nikaii. Aby sa predišlo zmetkom a nepresnostiam, za smerodajný sa vybral miestny čas a spln v Jeruzaleme.

U prvých kresťanov sa Veľkonočné sviatky slávili počas židovských osláv zvaných Pesach. Tí si pripomínajú oslobodenie židovského otroctva v starovekom Egypte. Vtedajší faraón nechcel prepustiť otrokov, a preto na jeho krajinu Boh zoslal 10 rán. Tí, ktoré svoje dvere pomazali krvou baránka, boli pred pohromami ochránení. Od vtedy sa baránok stal symbolom božieho syna, ktorého krv všetkých zachránila. Nakoniec previedol Mojžiš s božou pomocou, židovských otrokov cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil.

Palmová nedeľa – Kvetná nedeľa

Obdobie sviatkov začína Kvetnou, alebo po novom Palmovou nedeľou. V tento deň sa slávy príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. V kostoloch sa posväcujú bahniatka, ktoré sú u nás „náhradou“ za palmové ratolesti, ktorými Ježiša v Jeruzaleme všetci vítali. Podľa tradície posvätením získajú bahniatka moc ochrániť domov pred chorobami a pohromami.

Štvrtok svätého týždňa – Zelený štvrtok

Štvrtkom začína pôst pašiového týždňa a trvá až do vzkriesenia. Pôvodne znenie tohto dňa bolo Zelený štvrtok, ktorý sa tak nazýval podľa zelene Getsemanskej záhrady. V nej zatkli božieho syna, Ježiša Krista. Od tohto dňa, do najbližšej soboty, v kostoloch utíchajú zvony. Podľa tradície by sa vo Štvrtok svätého týždňa malo jesť zelené jedlo, aby ste boli po celý rok zdraví.

Piatok utrpenia Pána – Veľký piatok (deň pracovného pokoja)

Veľký piatok alebo piatok utrpenia Pána, je dňom pracovného pokoja. V tento deň sa spomína na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša. Počas tohto dňa sa udržuje prísny pôst bez mäsitých jedál. Kresťania sa modlia, rozjímajú a vykonávajú očistné obrady. Tradície hovoria, že v tento sviatočný deň by sa nemal piť alkohol, inak by mal človek počas leta stále smäd. Taktiež je dňom pokoja, takže by ste nemali akokoľvek hýbať a pracovať so zemou.

Svätá sobota – Biela sobota

Obdobie sviatkov pokračuje Svätou sobotou, ktorá je dňom hrobového odpočinku Ježiša. Omše v kostoloch sa konajú až vo večerných hodinách, ktoré sa končia radosťou z Pánovho vzkriesenia. Na konci omše sa znova rozozvučia zvony. Vo Svätú sobotu sa veriaci chodia pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Zároveň do kostola nosia svoje sviatočné jedlo na posvätenie. Kedysi a možno ešte aj v súčasnosti sa niektorí ľudia umývali v potokoch a studničkách, aby ostali stále zdraví a ženy nestratili svoju krásu.

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania – Veľkonočná nedeľa

Nedeľou sa oficiálne končí 40 dňový pôst. Je to oslavný deň, kedy sa ľudia radujú zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Omše sa konajú ráno, kde sa oslavuje hojnosť a posväcujú sa potraviny. Najčastejšie sa v prútených košíkoch nosia koláče, vajíčka, údeniny a mäso.

Pondelok vo veľkonočnej oktáve – Veľkonočný pondelok (deň pracovného pokoja)

Sviatočný deň, u nás po dlhé roky známy ako veľkonočný pondelok, sa asi každému spája so šibačkou a vodou. Vo väčšine kútov Slovenska sa už v skorých ranných hodinách domácnosti chystajú na mužov a chlapcov, ktorí chodia ženy poliať. Ženy a dievčatá sa šibú korbáčom a oblievajú vodou, aby boli po celý rok zdravé a krásne. Za to ich dievčatá obdarúvajú vajíčkom a pohostením. Týmto dňom končí obdobie sviatkov venované mučeniu, ukrižovaniu a zmŕtvychvstaniu Ježiša.

Sviatok práce – 1. máj (deň pracovného pokoja)

Prvý máj je venovaný Sviatku práce. Sviatok si pod rôznymi názvami ľudia pripomínajú po celom svete od 1.5. 1886. Všetko sa začalo v USA, kde sa konal štrajk za osemhodinový pracovný čas. Zapojilo sa do neho až 350 tis. robotníkov z vyše 11 tis. závodov. Väčšine robotníkov sa to podarilo, a ich čas v práci sa skrátil.

Sviatok práce má však aj druhú, smutnú stránku. Pri pôvodne mierumilovných štrajkoch došlo aj ku krviprelievaniu. V Chicagu, ktoré sa stalo miestom boja, polícia 3.mája zabila 6 účastníkov štrajku. To však nebolo všetko. Ďalší deň zase vybuchla bomba od neznámeho útočníka, ktorá zabila ďalších 4 robotníkov a 7 policajtov. Množstvo ľudí ostalo zranených.

V roku 1889 prijal parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslave prvého mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. Postupne tento deň prijali ďalšie krajiny. Prvými bolo USA, Nemecko, Rakúsko – Uhorsko, Taliansko a ďalšie.

V našej krajine sa prvý krát oslavoval v roku 1890. Za štátny sviatok bol vyhlásený v roku 1919 po vzniku Československej republiky. S týmto dňom sa spája boj proti nespravodlivým pracovným podmienkam, nezamestnanosti, proti nízkym platom, atď.

Deň práce po svete

V súčasnosti sa sviatok práce oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách. Napriek tomu, že vznikol kvôli demonštrácií v USA, u nich a aj v Kanade, sa oslavuje až v prvý septembrový pondelok. V Japonsku sa napríklad oslavuje 23. novembra. Počas komunistického režimu sa v krajinách tento sviatok začal zneužívať na politické účely. A to dokonca až v takej miere, že účasť na propagandistických oslavách boli povinné.

Deň víťazstva nad fašizmom – 8. máj (deň pracovného pokoja)

8. máj si pripomíname veľký deň nielen pre Slovensko, ale pre celý svet. Oslavuje sa koniec druhej svetovej vojny, počas ktorej zomrelo viac ako 50 miliónov ľudí. Deň víťazstva nad fašizmom sa stal oficiálnym dňom pracovného pokoja od roku 1996. Zároveň je od 22. novembra 2004 vyhlásený valným zhromaždením OSN, 8. a 9. máj ako Deň spomienok a zmierenia na počesť všetkých, ktorí zomreli počas II. Svetovej vojny.

Nemecký diktátor Adolf Hitler začal vojnu 1. septembra 1939 napadnutím Poľska. Do roku 1941 sa mu darilo získavať ďalšie a ďalšie krajiny, ktoré pod tlakom, strachom a vydieraním postupne dobíjal. Obrat začal nastávať v rokoch 1941 a 1942, kedy sa karta začala konečne obracať, a Soviecká armáda odrazila Hitlerov útok o Moskvu. Najpodstatnejší zvrat nastal po bitke o Stalingrad v roku 1943. Pomaly, ale isto, začalo dochádzať Hitlerovi, že vojnu nedokáže vyhrať. To ho doviedlo až k spáchaniu samovraždy 30.4. 1945 v bunkri, neďaleko Ríšskeho snemu. K oficiálnemu skončeniu druhej svetovej vojne v Európe došlo 8. mája 1945. Avšak, boje medzi Japonskom a Amerikou pokračovali až do 2. septembra 1945 po kapitulácií Japonska.

Sviatok sv. Cyrila a Metoda – 8. júl (štátny sviatok)

Na Slovensku a v Čechách sa oslavuje sviatok venovaný sv. Cyrilovi a Metodovi 8. júla. Zároveň je aj štátnym sviatkom.

V decembri, v roku 1980 pápež Ján Pavol II. vyhlásil svätého Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Títo svätí bratia prišli na naše územie s úmyslom edukovať a šíriť kresťanstvo. Dnes im vďačíme za veľa, predovšetkým za zostavenie slovanského písma tzv. hlaholiku a za preloženie liturgických a biblických textov do staroslovienčiny. Ich príchod má aj v súčasnosti silný vplyv a odkaz, hlavne pre Slovákov, Čechov, Bulharov a Macedóncov

Sviatok sv. Cyrila a Metoda vo svete

Neslovanské krajiny oslavujú sv. Cyrila a Metoda 14. februára. V Rusku sa tento deň nazýva Deň slovanskej písomnosti a kultúra, ktorý je 24. mája. Takisto je to aj v Bulharsku, kde sa sviatok nazýva Deň Cyrila a Metoda.

Výročie SNP – 29. august (štátny sviatok)

Pripomínaniu si Slovenského národného povstania, je od roku 1992, každoročne venovaný 29. august. Zároveň je aj štátnym sviatkom.

Slovenské národné povstanie vyplynulo z nevôle slovenského obyvateľstva naďalej sa podriaďovať a byť spojencom nacistického Nemecka. Slováci v tento deň povstali aj proti politike Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Do povstania sa pridalo približne 12 tis. partizánov a 60 tis. vojakov.

Prvé kroky vykonal major Jozef Dobrovodský so svojou posádkou, keď sa rozhodol 29. augusta 1944 bojovať proti Nemcom. K povstaniu sa pomerne rýchlo pridali ďalší ľudia a vojaci, z rôznych kútov Slovenska. Nemci však boli vo veľkej výhode. Napriek tomu sa vojakom a partizánom podarilo brániť až do 27. októbra 1944, pokým nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu. Táto prehra ukončila odpor povstalcov, ktorí sa museli stiahnuť do blízkych hôr. Napriek ústupu pokračovali v bojoch aj naďalej.

Časom sa Partizánom podarilo vytvoriť si nové centrum odporu. Vzniklo v zimnom tábore pod Prašivou. Ten sa tak samozrejme stal hlavným cieľom Nemcov. Partizánske skupiny si dokázali hnutie udržať a stabilizovať. Dokonca začali robiť bojové akcie. Napriek tomu, že sa nemecké jednotky snažili partizánske hnutie zničiť, väčšina z členov, im dokázali uniknúť. Bohužiaľ Nemci si začali svoju frustráciu a hnev vybíjať na civilnom obyvateľstve, ktoré začali vo veľkom vyvražďovať.

Cesta hrdinov SNP

Turistická magistrála – cesta hrdinov SNP vedie cez dôležité miesta, ktoré majú svoje miesto v histórií Slovenského národného povstania. Cesta vedie naprieč celým Slovenskom. Celá trasa má dĺžku približne 750 km, od Dukly po Devín. Pokiaľ sa rozhodnete túto turistiku absolvovať, zaberie vám asi 30 dní. Prejdete sa po hrebeni pohoria Čergov, pohorím Volovských vrchov, Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Žiaru, Strážovských vrchov, Bielych a Malých Karpát.

Deň Ústavy Slovenskej republiky – 1. september (štátny sviatok)

Ďalším, dôležitým sviatočným dňom pre Slovensko je Deň ústavy Slovenskej republiky. 1. septembra v roku 1992 sa prijala súčasná ústava, ktorá je najvyššie postavený právny predpis na Slovensku. Prijalo ju 114 poslancov Národnej rady SR. V tento deň sa pravidelne koná deň otvorených dverí v Národnej rade SR.

Zloženie ústavy

Ústava Slovenskej republiky sa skladá z 9 hláv a preambuly.

• Prvá hlava: základné ustanovenia, štátne symboly, hlavné mesto SR.
• Druhá hlava: základné práva a slobody.
• Tretia hlava: hospodárstvo SR a Najvyšší kontrolný úrad SR.
• Štvrtá hlava: územná samospráva.
• Piata hlava: zákonodarná moc.
• Šiesta hlava: výkonná moc.
• Siedma hlava: súdna moc.
• Ôsma hlava: Prokuratúra SR a verejná ochrana práv.
• Deviata hlava: prechodné a záverečné ustanovenia.

Sedembolestná Panna Mária – 15. september (deň pracovného pokoja)

Sedembolestnú Pannu Máriu oficiálne slávime 15 septembra. Tento dátum je jednotný pre celú Rímskokatolícku cirkev. Určila ho hlava katolíckej cirkvi (vtedy Benedikt XIII) v roku 1727. Prvé zmienky o tomto sviatku sa spomenuli už v roku 1412 v cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom.

Pirus XI ju vyhlásil v roku 1927 za hlavnú patrónku Slovenska. Zároveň je len v našej krajine tento sviatočný deň povýšený na slávnosť s titulom Sedembolestnej Panny Márie. Aj to je dôvod, prečo môžeme na našom území nájsť množstvo farských a filiálnych kostolov či kaplniek, zasvätených práve Sedembolestnej Panne Márie.

Prečo je Panna Mária Sedembolestná?

Tento názov vznikol podľa 7 veľkých bolestí, ktorými si Mária prešla.

1. Simeonovo proroctvo, ktorý predpovedal osud jej Syna.
2. Útek Svätej rodiny do Egypta.
3. Strata dvanásťročného Ježiša v chráme.
4. Stretnutie Matky so Synom na krížovej ceste.
5. Ukrižovanie Ježiša Krista.
6. Ježišovo sňatie z kríža.
7. Pochovanie Ježiša do hrobu.

Sviatok všetkých svätých – 1. november (deň pracovného pokoja)

Každoročne patrí 1. november spomienka na všetkých zosnulých. Od roku 1994 je na Slovensku dňom pracovného voľna. V sviatok chodíme na cintorín zapaľovať sviečky a kahance na hroby našich blízkych a rodiny. Modlíme sa za ich dušu a spomíname na nich. Skrášľujeme ich hroby, čím si uctievame pamiatku našich zosnulých.

História Sviatku všetkých svätých

Sviatok má svoj pôvod v dávnej keltskej kultúre. Nazývali ho Samhaim. Zároveň bol 1. november pre nich aj začiatok nového roka. V tento sviatočný deň, Kelti zapaľovali ohne, pretože verili, že sa počas noci prelína svet živých a mŕtvych. Prostredníctvom ohňa, mohli duše mŕtvych nájsť cestu do sveta živých a stráviť s nimi noc.

Neskôr, západná cirkev tento sviatok prebrala. Prvý krát sa slávil v Rímskej ríši, a to 13. mája 609. Za určenie dátumu, tak ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil pápež Gregor IV. Pápež v prvý novembrový deň posvätil kaplnku v Bazilike sv. Petra, a o sto rokov sa tento sviatok rozšíril na celú cirkev. Avšak, ako oficiálny cirkevný sviatok sa určil až v roku 1549 po Tridentskom koncile.

Pamiatka zosnulých – 2. november

Pamiatka zosnulých, je u nás obdobie sviatkov známe aj pod menom Dušičky. Oslavujeme každoročne 2. novembra. Rovnako, ako na Sviatok všetkých svätých, aj v tento deň chodíme na hroby, kde sa modlíme za našich milovaných. Zapaľujeme sviečky a skrášľujeme ich kvetmi a vencami.

Pamätný deň vznikol v roku 998, keď opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol novú tradíciu. Od večera 1. novembra do 2. novembra sa spievali žalmy a slúžila sa veľká omša. Neskôr, sa tento zvyk rozšíril na celú cirkev. Oficiálne bol prijatý až v 14. stor.

Deň boja za slobodu a demokraciu – 17. november (štátny sviatok)

Od 25. októbra roku 2001 je deň boja za slobodu a demokraciu oficiálnym štátnym sviatkom. Poslanci NR SR ho schválili 25. októbra. V ČR je tento deň sviatkom už od roku 2000. Deň boja za slobodu a demokraciu sa spája s nežnou revolúciou. Je venovaný spomienke na odvážnych študentov, ktorí protestovali za svoje práva a názory.

Pôvodný Medzinárodný deň študenstva

Napriek tomu, že dnes sa sviatok spája predovšetkým s rokom 1989, jeho pôvod siaha hlbšie do histórie. Pôvodne, bol tento deň vyhlásený v londýnskom Caxton Halle ako Medzinárodný deň študenstva v roku 1941. Vznikol ako reakcia na uzatvorenie českých vysokých škôl, kde študovali aj Slováci. Krajiny naprieč celým svetom vyjadrili solidaritu s českými a slovenskými študentami, ktorí zažili od fašistov teror.

Nežná revolúcia

Druhou významnou udalosťou, ktorá sa udiala 17. novembra 1989 bola Nežná revolúcia. Študenti z Česka a Slovenska sa začali nelegálne stretávať a pripravovali sa na revolúciu. Všetko vyústilo, keď príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov, pochodujúcich za základné ľudské práva. Nakoniec, aj vďaka odpore študentov, socialistické zriadenie padlo a od roku 1989 získalo Československo slobodu a demokraciu.

Vianočné obdobie sviatkov

Vianočné obdobie sviatkov je pre väčšinu z nás najväčším a najobľúbenejším obdobím v roku. Zdobíme si svoje domácnosti vianočnými dekoráciami a svetielkami, ozdobujeme vianočný stromček, pečieme samé dobroty a dávame si darčeky. Vianoce by však nemali byť len o materiálnych veciach, ale o láske, pokoji a času stráveného s rodinou. Nemalo by sa zabúdať ani na pôvod jeho vzniku, a teda narodenie Ježiša Krista.

Štedrý deň – 24. december (deň pracovného pokoja)

Vianočné obdobie začína 24. decembra. Na Vianoce sa dodržiavajú rôzne tradície. Samozrejme nechýba ani polnočná svätá omša, ktorá sa koná presne o polnoci. Zaviedli ju v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore v 5 stor. Omšu sprevádza spievanie piesní a kolied na oslavu narodenia Ježiša.

Počas dňa, až do večere sa dodržiava prísny pôst. Ten sa končí štedrou večerov. Ako už jej názov napovedá, večere počas Vianoc bývajú naozaj štedré. Na stole nechýba kapustnica alebo šošovicová polievka, vyprážaná ryba, zemiakový šalát a rôzne sladké dobroty. Ďalšou tradíciou, ktorá si získala aj nekresťanských ľudí, je ozdobovanie stromčeka. Na Slovensku, sa po štedrej večeri, pod vianočný stromček ukladajú darčeky.

Prvý sviatok vianočný – 25. december (deň pracovného pokoja)

V Prvý sviatok vianočný sa oslavuje narodenie Božieho syna – Ježiša. Oficiálne, nie je známy presný deň jeho narodenia, no kresťania po celom svete ho jednotne oslavujú práve 25.12. Ježiš sa narodil ako chudobný chlapec v jasličkách v Betleheme. Prvý krát sa tento dátum objavil v roku 354, v kalendári od gréckeho umelca Furiusa Dionýza Filokala. Sviatok oficiálne prijal Sv. Ján Zlatoústy vo svojej kázni v roku 386.

Druhý sviatok vianočný – 26. december (deň pracovného pokoja)

Vianočné obdobie sviatkov završuje druhý deň vianočný. Ten je venovaný Sv. Štefanovi, ktorý bol prvým Ježišovým učeníkom. Kvôli svojej nepriestrelnej viere nakoniec prišiel o život mučeníckou smrťou. Sv. Štefan bol tŕňom v oku pre nepriateľov cirkvi. Tí ho nakoniec v Jeruzaleme ukameňovali na smrť. Prvý učeník bol zároveň aj diakonom prvej Cirkvi. Jeho úlohou bolo starať sa o vdovy a chudobných ľudí.

Silvester – 31. december

Na Slovensku sa riadime kalendárnym rokom, podľa obehu Slnka okolo Zeme. Jeho koniec pripadá každoročne na 31. december. Na konci roka robíme bujaré a tradičné oslavy, kde častokrát nechýba alkohol a dobré jedlo. Oslavuje skončenie starého roka a tešíme sa na príchod nového.

Povery na Silvestra

Silvester má podľa tradície magickú moc. Hovorí sa, že čo sa vám počas Silvestrovskej noci bude snívať, to sa vám aj splní. Rôzne povery majú aj v iných krajinách. V Španielsku veria, že ak o polnoci zjedia hrozno, budú mať celý rok šťastie. V Rumunsku sa zas môžete stretnúť s deťmi, ktoré majú v rukách jahniatko. Kto ho pohladká, tomu prinesie šťastie. V Rakúsku a Bulharsku oslavujú koniec roka tancom.